Black Wolf and Stupid Dog part.1

4. října 2015 v 16:22 | Netris
Yo guys prinášam vám novú poviedku,ktorá vznikla kvôli tomu aby som sa odreagovala.OBSAHUJE YAOI.
Viac v c.článku


TAKE:
Uhhhmm.Kde by som tak začal?.Volám sa Take.Mám 17 a žijem vo svete kde má každý na hlave kočkovité/psovité uši.Ja mám zrovna tie psačie,ktoré sú hnedé a špičky sú biele.Dokonca naša škola je rozdelená na triedy kde sú iba psovité alebo kočkovité šelmi.Kvôli neznášanlivosti mačiek so psami sa musela škola rozdeliť na dva úseky.V našej triede je vela psov.To som rád,pretože vlkov sa bojím.Mám z nich fóbiu a keď sa dá tak idem domov ako prvý aby som ich nemusel stretnúť na chodbe.



HARU:

Som Haru...Čerstvý 18 ročný chalan a taktiež...čierny vlk.Som dobrý v športových aktivitách avšak tímová práca mi moc nejde.Viem že vlci by mali držať vo svorkách ale ja som skorej samotár.Najradšej jedávam jedlo na streche kde nikdo nieje.Docela mi stačí že v triede ma otravujú tie moje fangirls,ktoré sa starajú do všetkého čo urobím.A aby som nezabudol,patrím medzi najsilnejších vlkov tak sa ma ostatný docela boja.Keď chcú mačky vyprovokovať bitku tak si ich proste nevšímam...nepotrebujem problémy.

---


TAKE:
Bola posledná hodina a ja som nervózne pozeral na hodiny.10 sekúnd pred zazvonením som sa rozbehol z triedy a utekal čo najďalej to bolo možné..len aby som nestretol vlkov.Ako som utekal tak som do niekoho narazil. ,,Prepáčte!'' pozrel som sa na osobu do ktorej som narazil.Bol to Haru...jeden z najstrašnejších vlkov...teda aspoň tak hovorí jeho povesť.Určite musíte vedieť že to bola pre mňa nočná mora.Do čerta! Pomyslel som si..prečo to musel byť práve on.Začal som sa trásť od strachu.Snáď mi nič nespraví,veď som sa ospravedlnil.Jeho chladné,tmavé oči sa na mňa z výšky pozerali.Zohol sa a podal mi knihu,ktorá mi vypadla keď som do neho omylom vrazil. ,,Ď-ďakujem...'' nervózne som vykoktal,sklopil zrak a opatrne si obral knihu. ''Nabudúce si dávaj pozor kam utekáš.V pravidlách školy sa píše že by študenti nemali behať po chodbách.Mal by si si školský poriadok znovu prečítať'' trochu na mňa zavrčal ale potom už išiel preč.Keď som prišiel domov stále som premýšlal o tom čo sa stalo v škole.Možnože ten Haru nieje taký strašný ako sa zdá...ale môže mi to byť jedno kedže sa bojím všetkých vlkov,kvôli incidentu ktorý sa mi dávno stal.Vlci sa mi keď som bol malý stále vysmievali a robili mi zle.Nerad na to spomýnam.

Na druhý deň...

HARU:
Ráno som vstal a ponáhlal sa na vlak aby som vôbec stihol do školy.Je to docela otrava a nechce sa mi do školy chodiť pretože ma tam stále otravujú dievčatá.Docela ťažko sa ich dokážem striasť.Ako som išiel do vlaku zrazu do mňa niekdo znovu narazil akoby včerajšok nestačil. ,,Au...'' chytil som sa za hlavu a pozrel sa na osobu,ktorá do mňa vrazila. ,,Zase ty!'' Vrazil do mňa ten istý chalan čo včera.Zamračil som sa a nakričal na neho ,,Dávaj si pozor kam utekáš ty blbý pes!'' zavrčal som.On sa na mňa pozrel tými jeho jemne čokoládovými očami a začal sa triasť akokeby som ho išiel zožrať.Dokonca aj uši sklopil do zadu a bolo vidieť že sa bojí.Pokojne som si zdvihol tašku a posadil som sa na jedno z prázdnych sedadiel vo vlaku.Z dialky som sledoval toho fagana.Prišla k nemu Leela,jedna leopardica.Docela si rozumeli ako som si povšimol.Asi ho chce...ajkeď láska medzi psom a leopardom je zakázaná.Dal som si na uši sluchátka a pozeral von oknom.Čakal som kedy vlak konečne zastaví.Za nejakých 10 minút sa aj tak stalo.Vystúpil som medzi prvými a rýchlim krokom som sa vydal do školy.Ako som sa v šatňách prezúval,zbadal som toho chalana,ktorý do mňa už dva krát vrazil.Pohlad mi zastal na jeho ušiach.Majú takú exotickú farbu. ,,Hej Haru!'' Pozrel som sa na Nikolasa,ktorého prítomnosť som zaznamenal až teraz. ,,Čo je s tebou? Už nejakú chvílu tu po tebe kričím a ty nič...Každopádne prišiel som ti povedať že tréning dneska poobede nebude.'' Nevedel som odtrhnúť oči od tých uší toho chalana.Nikolas mi zamával pred tvárou ''Počúvaš ma vôbec Haru?'' ',,J-jasné....'' vykoktal som. ,,Žiadny tréning chápem..čau'' rozbehol som sa do triedy a premýšlal čo sa to som mnou deje.Nikdy ma tolko žiadna osoba nezaujímala.Keď začala hodina sústredil som sa na učivo,ktoré vysvetloval učitel.Je milé keď niečo vysvetluje a ja neviem o čom tam go.Snažil som sa hodiny pretrpieť rovnako ako prestávky cez ktoré ma navštevovali rôzne vlčice a posielali mi bentá.Neotvoril som ani jedno a rozdal ich chalanom v triede.Nastala telesná..teda môj najoblúbenejší predmet.Zahrali sme si futbal.A ako tak hrám,zbadal som toho chalana...hrabali skosenú trávu.Naschvál som kopol loptu tam a išiel k nemu.Keď ma zbadal tak spozornel a začal sa trošku triasť.Čo sa ma tak bojí? Nechápal som.Viem že sa o mne po škole rozpráva všetko možné ale neublížil by som ani muche. ,,Prihraj...'' pozrel som sa na neho a naznačil nech ku mne kopne loptu.Nervózne sa na mňa pozrel a opatrne ju ku mne kopol.Videl som ako na neho letí basketbalová lopta.Rozbehol som sa a zvalil ho na zem. ,,Fúú toto bolo o fúz...Si v poriadku?'' pozrel som sa mu do očí.Odvrátil zrak a prikývol. ,,Ď-ďakujem...'' Triasol sa ako osika.Pomohol som u vstať. ,,Volám sa Haru...a ty si? '' Najprv na mňa len ticho zízal ale potom zo seba vydral ,,Take...'' stále sa pozeral niekam do zeme.Pousmial som sa aby som nevizeral tak strašidelne a povedal som: ,,Take-chan...'' pozrel sa na mňa tými jeho bledočokoládovými očami.Myslel som si že sa roztopím...Moment...povedal som roztopím? čo to so mnou je.S ostatnými sa predsalen moc nebavím ,,To meno je také divné..ale budiš.'' Nastala trapná chvíla ticha. ,,Haru! kde si tolko s tou loptou!'' Otočil som sa na chalanov a zobral so sebou loptu. ,,Tak ja teda radšej už pôjdem...Maj sa Take-chan!'' Potom som pokračoval v hraní futbalu.Dievčatá mi fangirlingovali ale ja som si ich nevšímal.Ďalšie dve hodiny prešli ako voda.Vyšiel som z triedy a po ceste som zbadal Takeho ako išiel do školskej knižnice.Napadlo ma že tam pomáha knihovníkovi.Dal som si do uší sluchátka a potom som si to namieril si na vlakovú stanicu.Keď som dorazil domov tak som si spravil potrebné veci do školy a išiel spať.

Na druhý deň...

TAKE:
Ako som tak kráčal cestičkou do školy nemohol som prestať myslieť na Harua ako ma včera zahránil predtým aby som to neschytal s loptou do gebule.Bolo to od neho milé ale ešte stále som sa ho z nejakého dôvodu bál.Dorazil som do školy a rýchlo ufujazdil so svojej triedy aby som nestretol žiadnych vlkov.Keď už som sedel na stoličke a vytiahol si veci na matematiku tak zazvonilo.Matematika mi vždy išla a nemal som s ňou problém.Niekedy som sa dokonca doťahoval s učitelom.Keď nastala velká prestávka,vyšiel som na chodbu.Nutne som potreboval na záchod.Normálne triedu neopúšťam.Keď som na záchode spravil to čo som potreboval tak som sa chcel vrátiť do triedy.Avšak prišli ku mne traja vlci.Zťažka som dýchal.Nevedel som čo odomňa chcú. ,,Take ty si dobrý v matematike však? Neurobil by si doučovanie? ''.Keď som si to predstavil tak mi nabehli zimomriavky.Traja vlci v mojej izbe...Rozbehol som sa rýchlo preč.Moje nohy ma po schodoch viedli na strechu.Keď som bol už hore tak som zavrel dvere a hladal miesto kam sa môžem schovať.Uvidel som tam Harua ako tam spí.Prišiel som bližšie. ,,H-Haru...'' Ten ma zrazu chytil. ,,Siva...'' zašepkal a potom ma pobozkal.Prekvapene som sa na neho pozrel.Haru pootvoril oči.Vytrhol som sa mu z ruky a išiel preč... ,,Take-chan! počkaj! Ja som nechel...!'' Ignoroval som jeho volanie a rozbehol som sa pre tašku.Schytil som tašku a rozbehol som sa na vlakovú stanicu.Nikdy by ma ani v zlom sne že by spravil práve toto.Srdce mi bilo ako o závod.Nečakal som to...Keď som bol doma tak som myslel iba na to čo sa stalo v škole.
 


Komentáře

1 Koko~Chan Koko~Chan | E-mail | Web | 4. října 2015 v 18:06 | Reagovat

Ten  obrázek s těma ušima je moc pěkný :)

2 Sumiya Sumiya | E-mail | Web | 5. října 2015 v 21:53 | Reagovat

Ahh, to je božská kombinace! Už se těším na další část! ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama